Držíš sa režimu. Každý večer rovnaký čas, rovnaká rutina, večera, kúpeľ, knižka, zhasnúť a uspávať. Robíš všetko tak, ako sa má. Dieťatko sa večer aj tak vzpiera a nechce zaspať a ty sa pýtaš, čo robíš zle.
Vo väčšine prípadov nerobíš zle nič. Chýba ti len jeden kúsok skladačky, o ktorom sa v bežných radách o spánku takmer nehovorí. Spánok nestojí len na tom, koľko je hodín, ale aj na stave nervového systému tvojho dieťatka.
Čo regulácia naozaj znamená
Spánok je prechod nervového systému z aktivity do pokoja. Aby dieťatko zaspalo, jeho nervový systém sa potrebuje dostať do rovnováhy. Práve s tým pomáha regulácia. Vďaka nej sa telo dokáže upokojiť a vrátiť z aktivácie späť do pokoja. Keď sa to nedarí a dieťatko zostáva naštartované bez toho, aby sa vedelo samo upokojiť, hovoríme o dysregulácii.
Prečo sa dieťatko nevie upokojiť samo
Tu je niečo, čo veľa rád o spánku úplne obchádza. Dieťatko sa ešte nedokáže upokojiť samo. Nie je to vec tréningu ani dobrej vôle, ale biológie. Nervový systém, ktorý riadi prechod z aktivácie do pokoja, je u bábätka aj batoľaťa ešte nezrelý. Časti mozgu, ktoré nám pomáhajú tlmiť rozrušenie, dozrievajú postupne. Postupné dozrievanie nervovej sústavy sa meria v rokoch. Preto sa nestresuj tým, že v tvoje bábätko ešte túto schopnosť nemá.
V praxi to znamená, že keď je dieťatko rozrušené, nevie sa z toho stavu samo dostať. Potrebuje k tomu teba. Tvoj pokoj, tvoj hlas, tvoju blízkosť. Tomuto sa hovorí koregulácia a je to úplne prirodzená a potrebná súčasť vývinu, nie zlozvyk, ktorý by si mala odbúravať.
Funguje to jednoducho. Nervový systém dieťatka sa ladí na nervový systém dospelého, ktorý je nablízku. Keď si pokojná ty, pomáhaš jeho telu nájsť cestu späť do rovnováhy. Keď si sama napätá a vyčerpaná, je to preň ťažšie. Práve preto má pri spánku zmysel starať sa aj o seba a svoj vlastný pokoj. Je to súčasť toho, ako tvoje dieťatko zaspáva.
Regulácia nie je to isté čo pokojné dieťatko
Tu je dôležité jedno rozlíšenie. Regulácia neznamená, že dieťatko navonok pôsobí pokojne. Znamená, že jeho nervový systém je v pokoji. Dieťatko môže sedieť potichu a jeho nervový systém pritom môže byť stále naštartovaný.
Práve preto nestačí sledovať len náladu dieťatka. Dysregulácia sa navonok prejavuje rôzne a nie vždy tak, ako by si čakala.
Niekedy je to mrzutosť a plač. To je tá podoba, ktorú väčšina rodičov očakáva, a býva ľahko rozpoznateľná. Inokedy sa dysregulácia prejaví presne naopak. Dieťatko je zrazu rozjašené, rozbehnuté, akoby dostalo druhý dych. Takto sa snaží regulovať samo, vybiť napätie pohybom.
Potom je tu tretia, najnenápadnejšia podoba. Dieťatko sa správa úplne normálne. Nič zvláštne na ňom nevidno. Len zrazu nevie zaspať alebo sa v noci opakovane budí. Práve kvôli tejto poslednej podobe je sledovanie samotnej nálady také zradné. Pokoj navonok nie je dôkazom toho, že je nervový systém naozaj v pokoji.
Neexistuje univerzálny návod
Tu sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu. Bežné rady o spánku sa väčšinou snažia dať jeden návod pre všetky deti. Lenže nervový systém každého dieťatka reaguje inak. To, čo jedno dieťatko upokojí, druhé rozbehne.
Nervový systém dieťatka vieš podporiť cez rôzne podnety. Cez pevný kontakt a tlak, cez pohyb, cez dotyk. Ako presne na ne tvoje dieťatko zareaguje, to je individuálne. Jedno dieťatko sa pri pevnom objatí upokojí, druhé sa myká a chce sa vymaniť. Jedno sa pred spaním potrebuje stíšiť, druhé práve naopak poriadne vyšantiť, inak ostane nabudené a nevie sa upokojiť. Jednému sadne jemná masáž, druhé ľahký dotyk neznáša a potrebuje pevný tlak.
Rovnako je to s tým, koľko podnetov dieťatko cez deň potrebuje. Jedno dieťatko rušný deň plný ľudí a podnetov preťaží a večer potom ťažko zaspáva. Druhé sa pri pohybe a nových vnemoch cíti dobre a keď ich má málo, spí horšie. Ani jedno z toho nie je správne či nesprávne. Sú to jednoducho rozdielne nervové systémy.
Práve preto ti nikto nemôže poctivo sľúbiť „urob toto a dieťatko zaspí“. Môže ti len ukázať, čo si všímať. Zvyšok je o pozorovaní tvojho dieťatka.
Ako zistíš, čo vyhovuje tvojmu dieťatku
Funguje na to jednoduchá vec. Skúšaj a sleduj. Keď chceš zistiť, či sa tvoje dieťatko pred spaním potrebuje skôr stíšiť, alebo naopak vybiť energiu, vyskúšaj jednu cestu niekoľko dní po sebe a všímaj si, čo sa deje.
Ak po pokojnejšom závere dňa zaspáva ľahšie, pokoj mu pomáha. Ak po hodine pokoja začne vyvádzať a odmietať spať, pravdepodobne pred spaním potrebuje ešte vybiť energiu pohybom. Ak po rozhýbaní zaspí rýchlejšie, pomáha mu pohyb. Ak je po ňom naopak rozdráždené a nevie sa utíšiť, potrebuje skôr stíšenie.
Jedno platí pre všetky deti rovnako. Posledných pätnásť až tridsať minút pred uložením by malo byť pokojných. To, čo je predtým, môže u rôznych detí vyzerať veľmi odlišne.
Ak sa chceš tejto téme venovať do hĺbky
To, ako dieťatko spracúva podnety počas dňa a ako čítať, čo vyhovuje práve jemu, je téma na oveľa viac než jeden článok. Ak ti dáva zmysel to, čo tu čítaš, môj kurz Senzorická regulácia a jej vplyv na spánok ťa prevedie tým, ako rôzne podnety pôsobia na nervový systém dieťatka a ako podľa toho prispôsobiť deň aj večer práve tvojmu dieťatku.
